Komu je klasický turistický chodník už málo, no na horolezecké túry si ešte netrúfne, práve pre neho je určený segment zabezpečených trás nazývaných via ferraty. Pokojne by sme ich mohli nazvať mostíkom medzi turistikou a lezením. Z lezenia si zobrali zapájanie rúk do postupu. K turistike sú zas bližšie tým, že vo väčšine prípadov turisti na nich nepoužívajú horolezecké lano, postupové istenia a budovanie stanovíšť. Oceľovým kotvením v stene sa zmierňuje technická náročnosť prechodu stenou, zároveň sa takto uľahčuje istenie turistu voči potenciálnemu pádu. Alebo inak povedané: istiace body, ktoré si horolezec buduje sám, sú v prípade ferrát v stene už prichystané a využívajú sa aj na postup – ako opora pre ruky a nohy.
